Interview in Quark Magazine

[SK] Hlavnou témou augustového čísla Quarku je uhlík. Oxid uhličitý (CO₂) je v podstate jednou fázou v procese recyklácie uhlíka v prírode a CO₂ je svojím spôsobom barometrom prostredia na Zemi. Pravdepodobne má vplyv aj na globálne otepľovanie. Aké sú možnosti pri jeho zachytávaní a v lepšom prípade aj vo využití?

Od nepamäti využívajú ľudia – vedome či nevedome – uhlík ako zdroj energie. Prirodzene, nejde vždy o čistý uhlík, ale o látky, v ktorých je uhlík prítomný. Príroda dokáže uhlík prostredníctvom fotosyntetizujúcich rastlín rekuperovať do formy biomasy. Historickým vývojom, spriemyselňovaním výroby, ale aj nárastom populácie dochádza k narušeniu rovnováhy, a to najmä antropogénnymi faktormi, a tak koncentrácia CO₂ v ovzduší preukázateľne narastá.

Množstvo oxidu uhličitého v atmosfére sa za uplynulých 150 rokov zvýšilo približne o 110 ppm z 280 na 390 ppm (390 častíc CO₂ na milión ostatných vo vzduchu, t. j. 0,039 %), pričom každý rok stúpa o ďalšie 2 ppm. Tento výrazný nárast množstva CO₂ v atmosfére spôsobilo najmä spaľovanie fosílnych palív, dýchanie čoraz väčšieho počtu ľudí a rozvoj živočíšnej výroby.

Kov so štruktúrou skla – kovové sklo je zliatina, ktorú s obyčajným sklom spája jediná spoločná črta – neusporiadaná štruktúra. Kovové sklá sa podarilo prvýkrát pripraviť začiatkom 60. rokov minulého storočia technológiou extrémne rýchleho chladenia taveniny. Sklo si spájame predovšetkým s priesvitnosťou. Kovové sklo je však nepriesvitný materiál, ktorý je mimoriadne pevný a tvrdý, dobre odoláva korózii a dá sa ľahko zmagnetizovať.
Dynamická socha – o automobilovom dizajne od histórie cez súčasnosť až po náhľad do budúcnosti sme sa rozprávali s Miloslavom Melichárkom z bratislavského dizajnového štúdia Werkemotion. Už od detstva sa zaujímal o dopravné prostriedky, predovšetkým automobily a motocykle.
Sofistikované klamstvá – spracovanie dát neurónovými sieťami možno užitočne využiť mnohými spôsobmi, no existujú aj problematické aplikácie. V poslednom čase pútajú na internete čoraz väčší záujem tzv. deepfakes. Slovo deepfake vzniklo spojením výrazov deep learning (hlboké učenie) a fake (falzifikát) a označuje technológiu na vytváranie falošného obsahu pomocou umelej inteligencie.

Potvrdenie predpokladaného, Sval spolupatričnosti, Dlhšie žijúce vtáky, Z áčka nulka, Pena do extrémnych mrazov, Rýchlo miznúci metán, Nový dinosaurus, Bohatý asteroid, Borofén nad zlato, Nenásytná Adela, Planetárne riešenie, Detegujúci cytofón, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme aj v augustovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.

Výber článkov v augustovom čísle časopisu Quark

Hry s uhlíkom
Oxidu uhličitého v atmosfére Zeme neustále pribúda. O možnostiach jeho zachytávania, či prípadného využitia diskutujú odborníci najmä v súvislosti s globálnym otepľovaním.

Sofistikované klamstvo
Spracovanie dát neurónovými sieťami možno užitočne využiť mnohými spôsobmi, no existujú aj problematické aplikácie. V poslednom čase pútajú na internete čoraz väčší záujem tzv. deepfakes.

Integrovaný Tokaj
Vinohradnícka oblasť Tokaj leží v dvoch krajinách, čo komplikuje rozvoj tohto atraktívneho regiónu. Podporiť by ho mala spoločná geoinformačná databáza dvoch členských štátov EÚ.

Mystérium (ne)deliacich sa neurónov
Život by bol krásny, keby sa v našej hlave množili nervové bunky. Spontánne, z vlastnej iniciatívy. Zdá sa, že regeneračné schopnosti mozgu majú svoj neprehliadnuteľný potenciál.

Dynamická socha
O automobilovom dizajne od histórie cez súčasnosť až po náhľad do budúcnosti sme sa rozprávali s Miloslavom Melichárkom z bratislavského dizajnového štúdia Werkemotion.

Koľko váži Mliečna cesta?
Astronómovia použili astrometrickú družicu Gaia a Hubblov kozmický ďalekohľad na nové meranie hmotnosti galaxie Mliečna cesta. Dospeli k výsledku 1,5 bilióna hmotností Slnka.